Aj podhorie by malo pre návštevníkov Tatier ponúkať turistické možnosti a nepremrhať svoje šance na rozvoj. Myslí si to Radoslav Šeliga, starosta Spišskej Teplice, ktorý v duchu tejto vízie podal so svojimi zamestnancami a aktívnymi občanmi vlani pozoruhodný výkon. Za necelých 12 mesiacov v obci vzniklo múzeum so spoločenskými priestormi, pribudla kalvária s kaplnkou či dažďová záhrada, zrevitalizoval sa park v centre a boli osadené informačné a smerovacie tabule k najzaujímavejším miestam v katastri obce. A to nie je konečný výpočet aktivít. Radoslav verí, že z týchto noviniek budú benefitovať obyvatelia a spokojní ostanú aj turisti, ktorí si budú chcieť oddýchnuť od preľudnených Tatier.
Radoslav je starostom už tretie volebné obdobie. Ako hovorí, po desiatich rokoch vo funkcii sa mu podarilo naplniť vízie, o ktorých spočiatku so svojimi spolupracovníkmi len snívali. Zmeny do obce však prinášal od začiatku pôsobenia. Kľúčovým rozhodnutím, ktorého prezieravosť sa naplno prejavila v minulom roku, bolo zriadenie sociálneho podniku. „Obecnú firmu sme mali založenú skôr ako vznikol zákon o sociálnom podnikaní (vznikol v r. 2018, pozn. red.). Od začiatku sme videli veľké výhody v tom, že dáme ľuďom v Teplici prácu, a zároveň vieme zabezpečiť potrebné služby rýchlejšie a lacnejšie. Obec dostala nástroj, ako zveľaďovať verejný priestor s vlastnými ľuďmi,“ vysvetľuje Radoslav. Dnes sa podnik zaoberá troma oblasťami – stavebnou činnosťou, prevádzkou obecnej reštaurácie a pestovateľskou činnosťou v obecnej záhrade.
Rozbehnutie turizmu aj zachovanie histórie
V roku 2016 sa na obecnom úrade začali zaoberať otázkou, ako zatraktívniť obec aj pre turistov. „Sme svedkami toho, že keď sú prázdninové dni, ľudia idú do najvychytenejších destinácií a nájdu to, čo nehľadajú. Chcú ísť do prírody a stretnú tam viac ľudí ako je v meste. Myslím si, že do budúcna je príležitosťou, a zároveň by to malo byť aj cieľom kompetentných, aby sa turisti rozptýlili v našom regióne. A my, obce, k tomu môžeme pomôcť tým, že vybudujeme infraštruktúru,“ popisuje svoje pozorovania Radoslav.
Pridala sa aj túžba preskúmať históriu obce, ktorá už zapadala prachom. Pritom Spišská Teplica bola kedysi v blízkom regióne významným mestečkom. Jej zakladatelia, mnísi cisterciáni, do nej priniesli napríklad aj unikátnu techniku výroby papiera. V minulosti sa v obci našla kráľovská koruna, ktorá bola umiestnená vo Viedni, či dokonca pozostatky mamuta.
V rovnakom čase poľská dedina Szaflary oslovila Teplicu na zapojenie sa do európskeho projektu cezhraničnej spolupráce s názvom Obnova prírodného a kultúrneho dedičstva. Z eurofondov bolo možné pre Teplicu získať viac ako milión eur, a tak sa Radoslav s kolegami pustili do prípravy podkladov. Trvalo to takmer dva roky. Radoslav vyratúva: „K dátumu podania žiadosti sa nám podarilo získať stavebné povolenie k piatim objektom. Naplánovali sme však aj ďalšie, tzv. mäkké aktivity ako vydanie turistických máp, náučné videá, workshopy pre rôzne skupiny obyvateľstva, reštaurovanie historických barokových sôch, autorskú hru napísanú priamo pre miestne ochotnícke divadlo, historický jarmok a ďalšie.“
12 mesiacov namiesto 24
Projekt však v prvom kole neuspel a bol presunutý medzi čakateľov. Definitívne rozhodnutie prišlo až v decembri 2022. Znelo: získate finančnú podporu, ale naplánované aktivity musíte stihnúť do konca roka 2023. Čas realizácie sa tak skrátil na polovicu. Napriek šibeničnému termínu sa celý obecný úrad pustil do napĺňania vízií. Tu sa naplno preukázala výhoda sociálneho podniku. „Mohli sme v súlade so zákonom zákazky zadávať priamo obecnej firme a ušetrili sme mesiace času, ktoré by sme inak museli venovať verejnému obstarávaniu,“ vysvetľuje Radoslav s tým, že podmienka hospodárnosti prostriedkov musela byť aj v tomto prípade splnená.
Zapojili sa aj osobnosti
Radoslav sa tak okrem starostu stal zároveň projektovým manažérom či stavbyvedúcim. Ako priznáva, v najťažších chvíľach mu silu dodávali aj aktívni občania: „Bolo veľa ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť nezištne, dobrovoľnícky a veľkou mierou prispeli k tomu, aby sa všetko podarilo včas. A to by malo byť cieľom každého takéhoto projektu – aby aj ľudia videli význam toho, čo sa robí. Niektorí možno nechápu, načo nám je v dedine múzeum. No iní sú patrioti ako ja a považujú za veľmi dôležité zachrániť históriu aj pre ďalšie generácia.“
Okrem zamestnancov obecného úradu a dobrovoľníkov sa na projekte podieľali aj viaceré osobnosti z regiónu. „Pomáhal nám napríklad významný banský geológ pán Adrián Harničár, ktorý skúmal okolie Teplice z geologického hľadiska. Zapojili sme aj známeho archeológa pána Mariána Sojáka, ktorý je v regióne Spiša veľmi aktívny,“ uvádza Radoslav. Pridalo sa aj združenie, ktoré sa venuje vyznačovaniu turistických trás, aby mali návštevníci Teplice možnosť preskúmať aj priľahlé lesy.
Je to iba začiatok
Radoslav spresňuje, že bod, v ktorom sa Teplica nachádza dnes, teda, že plánované stavby stoja a obec má za sebou aj prvé podujatia, považuje iba za začiatok. Napríklad múzeum v strede obce, má dve poschodia – na prvom sa nachádza expozícia, ktorá vznikla aj vďaka darom Tepličanov, a na druhom je priestor určený pre najrozličnejšie aktivity. Na pláne sú rôzne podujatia pre verejnosť ako tvorivé dielne, workshopy, literárne večery, komorné koncerty a podobne. Vzniknúť by tam mala aj menšia obecná knižnica. O programe bude obec informovať na svojej stránke www.spisskateplica.eu, ktorá bola vytvorená tiež v rámci projektu.
Komunitné centrum, cyklochodník či obecná záhrada
Okrem spomínaných aktivít, ktoré umožnili eurofondy, za posledné roky pribudli v obci viaceré „vychytávky“. Pochváliť sa môže napríklad komunitným centrom, kde si svoje miesto nachádzajú rôzne skupiny obyvateľstva. Pomerne zaujímavou je aj spomínaná obecná záhrada, ktorá vznikla prenájmom dlhodobo nevyužívaných priestorov, ktoré obecná firma pomaly zveľaďuje. Z cyklochodníka vybudovaného v roku 2021 a spájajúceho Teplicu s Popradom sa zase teší široké okolie.
Ako teda Radoslav chápe rolu starostu? „Starosta by mal mať v predstihu premyslenú víziu ako rozvíjať obec, pretože v dnešnej rýchlej dobe musíme vedieť reagovať a posúvať sa. Ja sám som chcel pomáhať ľuďom, chcel som, aby naša dedina napredovala, videl som v nej väčší potenciál, ako bol vtedy naplnený. Zo všetkých síl sa snažíme, aby boli aj občania spokojní a aj aby ľudia, ktorí nás navštívia, tu chceli aj žiť,“ uzatvára.
