V posledných rokoch sledujeme väčší záujem verejnosti a samospráv o verejný priestor. Je to dané tým, že sa zmenilo nazeranie na verejné priestory. Z niečoho, čo ľudia vnímali, že s tým nič nemajú spoločné, je dnes priestor, ktorý patrí nám všetkým. Ľudia v nich chcú tráviť čas, stretávať sa, ale hlavne sa tam chcú cítiť dobre.
Juraj Horňák sa navyše rozhodol tento priestor dlhodobo skúmať, a to aj cez svoj projekt Hry šité na mesto. V jednu júlovú nedeľu ste mohli na popradskom námestí stretnúť skupinu mladých ľudí s naozaj veľkými „stolovými“ hrami. Vlastne to boli veľké látkové hry položené na zemi. Čo tam asi robili? No jednoducho sa hrali. Hry majú totiž schopnosť ľudí spájať a utužovať vzťahy. Čím sú tie hry väčšie, tým budia väčšiu pozornosť a podnecujú interakciu okoloidúcich.
Juraj je zo združenia Kultúra, ktorá neexistuje, o ktorom sme písali v minulom čísle. Ako architekta ho najviac zaujíma téma aktivácie verejného priestoru zábavnou a hravou formou. Tiež ho bavia hry, ktoré aj sám tvorí. Projekt Hry šité na mesto je súčasťou väčšieho projektu Mestocity, ktorým Juraj dlhodobo skúma možnosti verejného priestoru pomocou experimentálnych dočasných intervencií.
Hry šité na mesto sa skladajú z troch látkových nadrozmerných spoločenských hier. Všetky 3 hry – Game of Ur, Backgammon a Mancala, majú dlhú históriu a patriak najstarším hrám na svete, preverili ich stovky až tisíce rokov. Postupne k nim pribudnú aj ďalšie. Výhodou je, že za vami prídu samy. Preto, ak nabudúce uvidíte skupinku ľudí zabávať sa s týmito hrami, určite sa k nim pridajte!
