Každý z nás vidí v okolí veci, ktoré by sa dali spraviť lepšie. Ale takých, čo potom hľadajú riešenia a nie prekážky, je už menej. Igor tých riešení v Poprade našiel niekoľko. A nepotreboval na to ani veľa peňazí. Pred siedmimi rokmi spravil z podchodu do Spišskej Soboty miesto, v ktorom sa človek odrazu rád pristavil. V kine Máj a neskôr v Lahodnostiach dal mladým ľuďom priestor, aby sa mohli realizovať. Teraz zase hľadá spôsoby, ako skultivovať popradský skatepark. Jeden z Igorových projektov sa volal Ne*ebem na to – a keď ho spoznáte, pochopíte, že to myslí vážne.
Kedy a ako si začal s občianskym aktivizmom?
Raz dávno som sa kvôli problémom s dokladmi nedostal na jednu zahraničnú tour, na ktorú som veľmi chcel ísť. Zostal som naštvaný v Poprade a spomenul som si na text kapely Dáša Fon Fľaša, kde sa spieva, že za svoje zlyhanie urob tisíc dobrých skutkov. Povedal som si, že by bolo dobré niečo urobiť s podchodom, ktorým som denne prechádzal a bol neudržiavaný. Spravil som tam vernisáž, kde som povešal svoje grafiky. Vyzbierali sa príspevky, z ktorých sa podarila ďalšia a pokračovalo to ďalej. To bol rok 2016 alebo 2017.
Súviselo to už so skejtbordingom?
Ja som sa cez skejtbording dostal ku kultúre. V tom čase bol zrušený skatepark pri MAX-e. Zároveň som poznal ľudí z DIY (pozn. do it yourself, t. j. vlastnoručne) scény v iných mestách a v zahraničí. Boli to ľudia, ktorí si svojpomocne vytvárali prekážky a parky na jazdenie. Povedali sme si, že také niečo spravíme aj u nás. A tak sme postavili vedľa podchodu rampu z bordelu a zaliali ju betónom. Išlo to ruka v ruke. V podchode sme riešili kultúru a vedľa jazdili. Bola tam zóna bez peňazí, kde ľudia mohli nechať veci, ktoré nepotrebovali. A niekto, kto ich potreboval, si ich vzal. Ja som tam našiel fotoaparát z roku 1968, ktorý používam dodnes. Zorganizovali sme tam Festival inej kultúry a UPcyklačný Bašavel.
Mnohí si ťa spájajú s niekdajším Arthouse v kine Máj vo Veľkej. Aké aktivity ste robili tam?
V Trnave funguje Kubik nápadov. Chcel som niečo podobné spraviť v Poprade. Od mesta som prenajal v tomto kine priestor. Chybou bolo, že som mal priestor, ale nie komunitu. Obyčajne to býva naopak. Časom sa však vybudovala. Boli to perfektní ľudia. Mali sme tam krajčírsku dielňu, robili sme workshopy, napríklad ako si spraviť kompostér. Organizovali sme tam koncerty, workshopy a prednášky o udržateľnosti a recyklácii. Mali sme však aj výstavný priestor pre miestnych tvorcov. Avšak bolo tam viac komplikácií, tak sme sa tam rozhodli skončiť v roku 2020 alebo 2021.
Svoje skúsenosti s recykláciou a upcykláciou si využil aj na netradičnom mieste.
V rámci projektu Arthouse sme sa preorientovali na prácu s odpadom. Chodili sme robiť workshopy na festivaly a do škôl. Potom nám napadlo, že v osadách, kde je toho odpadu veľa, by sa naň ľudia mohli pozerať ináč. Na tento projekt sme získali grant a spolupracovali s profesionálnymi lektormi. Neskôr sme zistili, že tam majú veľa odpadu kvôli problémom s logistikou. Okrem toho, tých ľudí trápili základné potreby, ktoré nemajú naplnené, a až potom by bolo lepšie riešiť upcykláciu. Bola to pre nás perfektná skúsenosť. Deti boli veľmi vďačné za záujem, keďže tam nikto nechodil. Za tieto aktivity sme boli nominovaní na cenu Roma Spirit.
Potom prišiel prechod do Lahodného neba nad Lahodnosťami?
To bol úplne plynulý prechod. Naša kamoška, ktorá vtedy pracovala v Lahodnostiach, spomenula, že Vlado si chce prenajať aj horný priestor nad reštauráciou, tak sme to skúsili. Zobrali sme časť priestoru v Lahodnom nebi. Bola to výrazná zmena k lepšiemu. Mohli sme tu pracovať kedykoľvek, a ak si človek mal chuť oddýchnuť, tak len zbehol dole na kávu a porozprával sa. Vtedy sme dosť pracovali s témou recyklácie, robili sme workshopy. Spoznalo sa tu veľa ľudí.
Lahodnosti a aj vy v tomto priestore končíte. Ty tiež tráviš už väčšinu času mimo Popradu. Je niekto, kto bude pokračovať vo vašich aktivitách?
Áno, je pravda, že fungujem hlavne v Prahe. Sem chodím hlavne kvôli rodine a aktivitám v skateparku.
Nedávno mi napísal kamarát Juraj, s ktorým som pracoval už aj predtým, že sa sťahuje späť do Popradu. Zavolal ma na večeru a zistil som, že on s ďalšími majú naozaj záujem niečo robiť. Ich projekt sa volá Kultúra, ktorá neexistuje, sú veľmi šikovní a podstatné je, že sú to ľudia, ktorí v Poprade už ostanú a chcú sa tomu venovať. Je to niečo iné, ako keď sú to stredoškoláci, ktorí po maturite odídu na vysokú školu.
Bolo pre mňa krásne prekvapenie, keď som raz nadránom prišiel z Prahy a v podchode do Spišskej Soboty stála krásna ružová skriňa, na ktorej bolo všetko podstatné napísané. Vôbec som o tom nevedel.
Vy ste si museli podmienky na skejtbording vytvoriť. Dnes už ale skatepark stojí. Ako to tam funguje?
Skatepark na Juhu máme už pár rokov. Čakalo sa naňho asi 5 rokov, po tom, čo bol zbúraný ten pri MAX-e. Keď ho postavili, povedal som si, že to je super, tu bude niečo ako Hidepark v Nitre. Hidepark je krásne komunitné miesto a jeden zo spoluzakladateľov je už druhýkrát primátorom mesta Nitra. Ale narazil som. Tu ľudia nie sú takí aktívni ako inde. Aj som dostal nejaké peniaze od Slovenskej sporiteľne, ale z pôvodných ôsmich ľudí som ostal sám.
Komplikáciou, prečo sa to neuskutočnilo, bola aj pandémia koronavírusu. Pôvodný zámer bol doviezť lodný kontajner ako základňu, neskôr vybudovať komunitnú záhradu a pridať ďalšie projekty. Teraz je tam rozbitá plechová búdka, neporiadok a nedávno tam horelo. Niekto si spravil oheň a chytili sa od toho pneumatiky na sedenie. V minulosti som spravili koše na separovaný odpad. Dohodli sme sa, že sa budú vynášať, vyniesli sa raz. Mesto pošle upratovanie maximálne raz za rok. Je to dosť v dezolátnom stave. Chodí sa tam po večeroch piť. Ale minulá generácia skejtbordistov sa pod záštitou BonBon skateshop a nášho klubu snaží o správcovstvo priestoru. Nedávno som v skateparku robil upratovaciu akciu, do ktorej sa zapojilo okolo 50 účastníkov a účastníčok, takže potenciál to stále má.
Vnímaš, že by komunita skejtbordistov v Poprade bola iná, ako napríklad pred 10 rokmi?
Tá komunita už nie je taká aktívna ako kedysi. Asi to je tým, že teraz už všetko majú. My sme si tie možnosti museli vytvárať. Na druhej strane, ak sa zorganizuje upratovanie, tak sú ochotní. Čím sú mladší, tým mi skôr pomôžu. Ja som im kedysi zazlieval, že sa o ten priestor nestarajú, ale uvedomil som si, že oni to nemajú odkiaľ vedieť. Čakajú, že tam bude chodiť mesto a na jednej strane majú pravdu. Samozrejme, aj oni by mali vyvinúť aktivitu. Ale je to verejný priestor v správe mesta. Tu v skateparku, som pochopil, že rozdiel medzi osadou a mestom, sú mestské služby.
